Pravoslávne Vianoce: Kedy sa slávia a čo kážu tradície?
Zatiaľ čo väčšina z nás už začiatkom januára dojedá posledné vianočné pečivo, odstrojuje stromček a nabieha na režim bežných dní, pre iných sa tie pravé sviatky ešte len začínajú. Pre milióny kresťanov východnej tradície, vrátane mnohých u nás na Slovensku, nie je koniec decembra cieľovou rovinkou. Práve naopak. Najdôležitejšie obdobie nastáva po Novom roku.
Kedy sú pravoslávne Vianoce?
To, čo dnes nazývame pravoslávne Vianoce, sa v mnohých pravoslávnych (ortodoxných) cirkvách slávi 7. januára. Nejde o „iný sviatok“, ale o iný spôsob počítania dátumu.
Dôvodom je rozdiel medzi juliánskym a gregoriánskym kalendárom. Juliánsky kalendár zaviedol Július Caesar už v staroveku. V čase svojho vzniku išlo o veľmi presnú reformu, no neskôr sa ukázalo, že dĺžku slnečného roka odhaduje trochu nepresne. Tých pár minút ročne spôsobilo, že sa kalendár počas storočí postupne oneskoroval voči tomu, ako sa v skutočnosti hýbe Zem a Slnko.
V roku 1582 preto vznikol gregoriánsky kalendár, ktorý sa stal štandardom v západnom svete a postupne aj v občianskom živote mnohých krajín. Časť pravoslávnych cirkví však pri pevne datovaných sviatkoch zostala pri staršej juliánskej tradícii. V 20. a 21. storočí to znamená posun o 13 dní – keď je v juliánskom kalendári 25. december, v gregoriánskom je už 7. január.
Zaujímavé je aj to, že pravoslávny svet nie je jednotný. Niektoré pravoslávne cirkvi prijali tzv. „revidovaný juliánsky“ kalendár alebo sa pri pevných sviatkoch zladili s gregoriánskym dátumom, a preto slávia Narodenie Krista 25. decembra. Inde zostáva tradičný januárový termín, napríklad v Rusku, Srbsku či Gruzínsku.
Vianoce sa neslávia dvakrát
Neraz sa stretneme s názorom, že „pravoslávni majú Vianoce dvakrát“. Z teologického hľadiska je to nepresné. Ide o ten istý sviatok Narodenia Ježiša Krista, len slávený podľa iného kalendára. Aj preto mnohí duchovní zdôrazňujú, že veriaci sa rozhodujú, podľa ktorého cirkevného roka žijú. V realite to však môže byť zložitejšie, najmä v zmiešaných rodinách alebo v prostredí, kde sa prelínajú vianočné tradície. Niekto prežije spoločenské Vianoce 24. – 26. decembra s príbuznými, no liturgicky a duchovne až 6. – 7. januára. Inde sa zasa rozhodnú pre jednu tradíciu, a tej zostanú verní.
Predvianočný pôst
Typickou východnou tradíciou je 40-dňový predvianočný pôst, často nazývaný pôst Narodenia Pána. Nie je to len diéta, ale predovšetkým asketická a duchovná príprava. V mnohých komunitách pôst zahŕňa obmedzenie mäsa a živočíšnych produktov, niekde aj ďalšie pravidlá.
Tradície na Štedrý večer (6. januára)
V mnohých slovanských a karpatských tradíciách sa večera začína až po tom, čo sa objaví prvá hviezda – pripomienka betlehemského znamenia. Rodina sa zvykne zísť v plnom počte. Ak niekto chýba, pripraví sa prestieranie aj preňho, aby sa symbolicky zdôraznila jednota rodiny a prianie, nech sa všetci dožijú ďalších sviatkov.
Pred jedlom môže zaznieť spoločná modlitba, často aj v staršom liturgickom jazyku, a nasledujú úvodné úkony, ktoré majú chrániť a požehnať dom – chlieb, soľ, med, cesnak (prvky, ktoré nesú bohatú symboliku zdravia, hojnosti a pokoja). V niektorých regiónoch sa zachovali aj zvyky so slamou či senom (pripomienka jaslí), alebo s viazaním nôh stola, čo má obrazne udržať rodinu „pokope“. A hoci v mnohých domácnostiach sa už dávno zdobí vianočný stromček, v niektorých obciach sa jeho zdobenie viaže práve na 6. január.
Pravoslávne Vianoce a jedlo
V niektorých domácnostiach je večera tradične zložená až z dvanástich chodov. Toto číslo sa spája s apoštolmi a má vyjadriť plnosť sviatku aj vďačnosť za dary roka. Nie všade je dvanásť jedál pravidlom, no myšlienka zostáva podobná, a to, že aj pôstny stôl môže byť bohatý a symbolický. Typické sú:
- pôstna kapustnica (často s hubami, bez klobásy),
- pirohy/vareniky s rôznymi plnkami (zemiaky, kapusta, huby, mak, slivky – podľa regiónu),
- strukoviny ako znak hojnosti (fazuľa, hrach),
- jedlá z húb (mačanka, praženica, omáčky),
- sladké jedlá ako bobaľky či iné kysnuté vianočné pečivo s makom a medom,
- a v niektorých domácnostiach aj ryba.
Často sa ako prvé jedlo podáva aj tzv. kuťa – zmes varených obilnín s medom, makom a niekde aj orechmi či sušeným ovocím.
Veľké povečerie a sviatočná liturgia
V mnohých farnostiach sa 6. januára slúži Veľké povečerie (často so špecifickými čítaniami a spevmi) a na ďalší deň, 7. januára, slávnostná liturgia Narodenia Krista. Nie všade je zvykom polnočná omša. Po liturgii sa v podstate končí pôst a nastupuje obdobie návštev a spoločného hodovania.